Kríza? Nie, problém dávania a prijímania

Autor: Viliam Krunka | 12.1.2013 o 11:51 | (upravené 12.1.2013 o 13:25) Karma článku: 7,18 | Prečítané:  361x

V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa spustila vlna príručiek a návodov k úspešnému životu. Mnohí autori konštatovali, že skutočným problémom neúspechu jednotlivca je jeho „komformita“, alebo inak „pohodlie“. Bohužiaľ, pohodlnosť sa však pretavila do základného zmýšľania celej našej spoločnosti...

a tak sme sa z krízy pohodlného človeka presunuli do krízy celej spoločnosti.

V čom vlastne spočíva to pohodlie? Iba v tom, že človek dnešnej doby je naučený oveľa viac prijímať, ako dávať.  Neviem prečo, ale asi preto, že je to jednoduchšie. Sme naučení prijímať pracovné miesto, miesto toho, aby sme ich vytvárali. Sme naučení žiadať od vlády podporu, miesto toho, aby sme prispeli. Sme naučení najprv zistiť „čo za to“ predtým, ako vôbec pohneme prstom. Sme naučení mnohým pasívnym činnostiam, ako napr. pozerať televízor, miesto aktívnej činnosti, ako napr. pomôcť s prácou v nejakom spolku. Vyžadujeme od vlády, aby sa o nás postarala, vyžadujeme od zamestnávateľa, aby nám zvýšil plat, požadujeme sociálne dávky, hodnotné zábavné programy, plnenie úloh, vzdelanie, vysokú životnú úroveň, ... Ohromný dopyt a tlak, ktorý prichádza každý deň z mnohých strán,  je už príliš veľký, aby sa mohli uspokojiť všetky požiadavky. Mocnosti už nestíhajú tlačiť peniaze, firmy nestíhajú vyrobiť na svoje náklady, štáty nestačia zabezpečiť pracovné miesta... Z vytvorených hodnôt ubúda čoraz rýchlejšie a rýchlejšie.

Mnoho skutočností sa prevrátilo úplne na hlavu. Nedávno sa človek vedel postarať sám o seba, nepotreboval k tomu vládu. Nedávno bolo hanbou bežnému človeku vziať peniaze zo sociálnej poisťovne, tá bola skutočne iba pre sociálne slabé vrstvy. Nedávno sa mladí starali o starších príbuzných, dnes mladí bez pomoci starších často nedokážu fungovať. Nedávno bol váženejší a mal sa lepšie ten, kto vytváral pracovné miesta, dnes (už aj z pohľadu zákona) je na tom horšie.  Podporuje sa prijímanie a nehovorí sa o dávaní.

Kam to všetko dospeje? Podľa môjho názoru iba do jedného štádia - vyvrcholenia krízy. Peniaze zdevalvujú (t.j. vyjde na svetlo ich skutočná hodnota), mnoho ľudí príde o všetko materiálne, čo má, bude musieť  vypnúť (či dokonca predať) televízor a opäť začať dávať a niečo budovať. Začneme od začiatku. V tom všetkom negatívnom, čo môže prísť, vidím však minimálne jedno pozitívum ... človek sa stane pokornejším.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?